•  
  •  
  •  

História

Staré historické názvy obce: 1246 – Mwszink, 1275 – Muchun, 1448 – Mochi, 1496 – Muchyn, 1864 – Mutsin, 1920 – Mučíň, 1927 – Mučín, maďarsky Mucsiny. Dobový kronikár obce pri svojom písaní do obecnej kroniky zaznamenal povesť: „Čo sa týka mena obce, spomína sa tá skutočnosť, že v XV. storočí tu mučili na veľkom drevenom kolese ľudí a z toho dostala obec meno Mučín“.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1246. Podľa údajov dnešné územie obce bolo ešte pustým poľom. Od 13. do 16. storočia bola poddanskou obcou Fiľakovského hradu. V rokoch 1148 – 1481 patril Mučín ako feudálne vlastníctvo rodine Sághy. Po tureckej okupácií v roku 1544 – 1593 bola zničená a až do polovice 18. storočia bola opustená.

V dobe mapovania Jozefa II. v rokoch 1782 až 1785 bolo uskutočnené vojenské mapovanie. Význačným príspevkom k tomu bol tzv. krajinský opis. Tento cenný materiál sa nachádza vo Viedni. Filmové kópie, ktoré obsahujú opis Uhorska sa nachádzajú vo Vojensko – historickom archíve v Budapešti, z ktorých je známe o osade Mučín nasledovné: vzdialenosť z osady do obce Rapovce trvala pešo 1 hodinu, do Muľky 1 1 hodiny. Pomimo osady tečie potok, ktorý pod osadou poháňa mlyn a formuje malý rybník. Cez potok sú postavené dva mosty. Veľký les a hora sú vysokého rastu, zarastené krovím. Lúky sú často zaplavené vodou, no počas suchých dní vyschýnajú. Hradské, tak ako aj iné cesty sú dobré len pri suchom počasí, pri dlhotrvajúcich dažďoch sú obťažné. Na mapke je 22 domov na osade Mučín a 5 domov na pustatine Demecser. V prvých rokoch 20. storočia mala obec 60 domov a 480 prevažne poddanských obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a žili v biede a chudobe.

V roku 1870 bol zriadený v obci liehovar a drožiareň, ktorá zanikla v roku 1920. V roku 1870 bol liehovar telefonicky spojený so svojim obchodom v Lučenci. Na prahu blížiaceho sa konca 1. svetovej vojny a neodvratnej porážky síl, ktoré túto vojnu vyvolali, rozpadla sa Rakúsko – Uhorská monarchia a na jej troskách vznikla Československá republika. Jej vznikom sa otvorila nová nádejná etapa ľudstva. Obec Mučín bola začlenená do Notárskeho úradu Rapovce. Do roku 1922 patrila Novohradskej župe, v rokoch 1923 – 1928 k župe Pohronskej. V roku 1938 – 1944 patrila znova k Novohradskej župe. V rokoch 1938 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku a od roku 1945 znova k ČSR, k Stredoslovenskému kraju, okresu Lučenec.

Po skončení 1. svetovej vojny prejavili sa aj na Slovensku dôsledky vojnového hospodárstva, ktoré úplne rozvrátili zásobovanie. V roku 1919 bolo v obci 87 domov, v ktorých bývalo 509 obyvateľov. Maďarskej národnosti bolo 447 obyvateľov, iných národností 62. Rímskokatolíckeho vierovyznania bolo 445, evanjelického 54 a židovského 10 obyvateľov. K obci patrili pusty Egriszó a Telki. Notariát, matriku, poštový úrad, Železničnú stanicu a Četnícku stanicu, Katolícky farský úrad mali v Rapovciach. Evanjelický farský úrad sa nachádzal v Lučenci.

Dňa 24. septembra 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. 2. novembra 1938 bolo Slovensko prinútené postúpiť Maďarsku južné územie. Obec Mučín bola na dobu viac ako 5 rokov pričlenená k Maďarsku. Väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve. Keď vypukla druhá svetová vojna, muži museli opustiť svoje rodiny a ísť do vojny na východný, nemecko – ruský front. V čase keď na Slovensku vrcholil boj slovenského ľudu proti fašizmu v období Slovenského národného povstania, pôsobila v regióne Partizánska skupina Alexandra Nógrádiho. Obec Mučín bola oslobodená sovietskymi a rumunskými vojskami 31. decembra 1944. Obec sa znova navrátila do Československej republiky. Po oslobodení sa ľudia dali do opravných prác svojich vojnou zničených domovov. Správu prevzal do rúk národný výbor. V roku 1945 bola zavedená kronika obce, no v roku 1953 ešte stále nebola založená nová. Elektrifikácia obce bola navrhnutá už v roku 1949 do 205 domov. V tom istom roku sa už v obci nachádza Sbor národnej bezpečnosti, národná škola, dva obchody, dve krčmy, kováčska a krajčírska dielňa.

V roku 1953 bola v obci veľká povodeň, ktorá strhla 5 mostov. Rada MNV na svojom zasadnutí dňa 6. novembra 1953 rozhodla o nutnosti stavby autobusovej čakárne a márnice v obci. V roku 1956 bola zrealizovaná výstavba osvetovej besedy a dokončenie stavby obecnej cesty. Po voľbách v roku 1960 bol v obci vystavaný obchod, v ktorom je umiestnená predajňa potravín s priemyselným tovarom a predajňa textilu. Toto bolo najlepšou vizitkou kúpnej sily obyvateľstva. Pohostinstvo bolo umiestnené v súkromnom dome rodiny Tomášovej. V roku 1964 má už obec 975 obyvateľov, z toho bolo vyše 200 obyvateľov cigánskeho pôvodu. Občania cigánskeho pôvodu boli riadne zapojení do pracovného procesu a stavali si slušné byty. 67 % bolo maďarskej a 33% slovenskej národnosti. V roku 1969 patrí Mučín k Miestnemu národnému výboru so sídlom v Rapovciach. Miestny národný výbor sa postaral o oplotenie cintorína a rekonštrukciu obecného rozhlasu. Dokončená bola i výstavba obecnej cesty „Nový rad“. V roku 1970 cestná správa v Lučenci vybudovala od Rapoviec cez Mučín do Lipovian a Pleša bezprašnú cestu. Postavený bol aj betónový most a bola k nemu upravená cesta. Ide o most cez Ďalogovcami, smerom k cigánskej osade. V roku 1971 bolo vybudované verejné osvetlenie i miestny rozhlas.

V 1995 roku postihla obec ďalšia veľká povodeň, zaplavila pivnice rodinných domov v blízkosti potoka a v dvoch rodinných domoch zaplavila aj celé prízemie. V apríli 1996 bolo v obci zriadené zdravotné stredisko pre občanov Mučína a okolitých obcí, v ktorom má zriadenú ordináciu MUDr. Mária Galová.

Už v prvej polovici 20. storočia vznikajú na Slovensku odbočky Slovenskej ligy. 2. januára 1931 sa konalo výročné valné zhromaždenie 212. Zboru Slovenskej ligy v Mučíne. Počas roka usporiadala 4 prednášky, financovala vianočnú nádielku v Mučínskej menšinovej škole, zorganizovala divadelné predstavenie a zábavný večierok. V marci 1932 bola uskutočnená slávnosť Slovenskej ligy spojená s prednáškami so svetelnými obrazmi pod názvom „Počiatky vzdelanosti“. 10. januára 1937 sa konalo divadelné predstavenie. Od 3. marca 1934 až do roku 1938 pôsobila v Mučíne i Ústredná charita na Slovensku, odbočka Mučín. 5. marca 1936 bolo v obci založené Združenie katolíckej mládeže na Slovensku. 30. apríla 1934 bol v obci založený samostatný Dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1992 bola kladne hodnotená práca Dobrovoľného požiarneho zboru pod vedením veliteľa Ervína Galamba, ktorý na okresnej súťaži obsadil 2. miesto.

V roku 1948 existoval v Mučíne Zväz slovenskej mládeže, založená bola aj miestna skupina Matice slovenskej. Zakladajúca schôdza Pasienkového spoločenstva bola 26. marca 1930, spolu mala 11 podielnikov. Zakladajúca schôdza JRD III. typu v Mučíne – Telka sa konala dňa 23.2.1958. Počet členov bol 15. Zo začiatku zápasilo družstvo s veľkými ťažkosťami a nedostatkom pracovných síl. Takto hospodárili do roku 1961, kedy ich prevzal Štátny majetok v Lučenci, hospodárstvo Mučín. V priemysle pracovalo 230 občanov Mučína a na Štátnom majetku 130 občanov. Rozvoj výrobných síl umožňoval stále zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne občanov obce Mučín. Zmizla nezamestnanosť, krízy, vysťahovalectvo. V roku 1977 bolo založené nové veľké JRD pod názvom „Budúcnosť“ so sídlom v Rapovicach. V roku 1993 tu pracovalo 142 robotníkov, v roku 1994 klesol počet na 44.

Významné osobnosti Eibnerová Eva – reprezentantka a majsterka Československa v behu na 400 m prekážok. Repecký František – stoličný hodnostár Vojtech Petráš – aktívny hráč futbalu začínal v klube FJ Mučín, 1977 pôsobil vo Fiľakove, 1983 – 1986 v Trnave, 1986 – 1988 v Senici, 1988 – 1989 v Trnave, 1989 – 1993 V Senici, 1993 – 1995 v Petržalke a od leta 1995 futbalovom klube v Rakúsku.

SYMBOLY

Svojbytnosť obce reprezentujú aj jej symboly – erb, vlajka a pečať. Táto trojica identifikačných symbolov má svoju už pomaly 400 ročnú históriu. Prvé obecné pečate začali u nás vznikať koncom 15. storočia. Bez ohľadu na to, či sa pečať zachovala, alebo nie dá sa predpokladať, že takmer každá obec v minulosti mala pečať s vlastným symbolom. Tak to bolo i v prípade obce Mučín. V druhej polovici 19. storočia si pečať dala vyhotoviť i obec Mučín, zrejme vôbec prvýkrát vo svojich dejinách. Stali sa ním v obrysoch znázornené lemeš a okolo neho štyri pšeničné klasy s kruhopisom: Mutsin Helsig Petsétye 1854. Symboly, ktoré sa zachovali, sa len voľne vznášajú v pečatnom poli, niet dôvodu, aby sme v nich nevideli erb. Obce ich používali až do zániku monarchie v roku 1918. V roku 1923 bol do miest a obcí ustanovený notár, ako štátny úradník musel používať pečať so štátnym znakom. Roku 1945 strácajú erby definitívne akúkoľvek právnu silu a záväznosť. Po obnovení samosprávy obcí v roku 1990 obce znovu pocítili potrebu prezentovať svoju jedinečnosť prostredníctvom vlastného erbu, pečate a vlajky.

Keďže obec Mučín má svoju historickú pečať zachovanú, mala zjednodušenú prácu pri voľbe svojho symbolu. Pole pečate vypĺňa lemeš obkolesený štyrmi pšeničnými klasmi. Tento symbol bol graficky prenesený do štítu, ktorého konečnú podobu schválila Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra SR v Bratislave.

Erb

V modrom štíte strieborný, hrotom nahor postavený lemeš sprevádzaný po bokoch dvomi zlatými klasmi a dolu prekríženými steblami.

Vlajka

Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej 2/5, modrej 1/5 a žltej 2/5. Ukončená je tromi cípmi.

Symboly obce Mučín sú evidované v Heraldickom registri SR pod signatúrou M-38/1995.

Erb obce

Erb obce

Vlajka obce

Vlajka obce

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 07:30 - 12:00 12:30 - 17:30
Štvrtok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 07:30 - 12:00

Fotogaléria

Kalendár

Kalendár zvozu odpadu


Fotografie, obrázky, rôzne obrázkové prílohy uvedené na stránke obce Mučín sú podľa zákona o ochrane osobných údajov zverejnené len so súhlasom dotknutých osôb. Ani jedna fotografia nie je zverejnená bez súhlasu dotknutej osoby.